Ivan Bella

Žil som si svoj „normálny“ život ako asi väčšina z vás. Vek sa mi začal blížiť ku 40-tke a pomaly som začal rozmýšľať a hodnotiť uplynulú dekádu môjho života. Nebol ničím výnimočný, pretože som človek úzko zrastený so svojim prostredím a nevyhľadávam dobrodružstvá, no bolo v ňom niečo, čo predsa len stojí za zmienku. V minulosti (nechcem písať, keď som bol mladý) bola moja predstava o štyridsiatnikoch asi taká, že sú to usadení ľudia s pomerne nudným životom. Mužom sa začína lesknúť na hlavách plešinka a ženy trávia čoraz viac času u kaderníka a krajčíra. Bol to vek, ktorého som sa hrozil a snažil som sa nemyslieť na to, že budem aj ja raz patriť do tejto trápnej generácie, ktorá počúva ľudovky a pri televízore trávi veľkú časť svojho voľného času. Vek, v ktorom nastupujú choroby a človek má už šancu spoznať diagnózu, ktorá ho dovedie do toho smutného cieľa nášho bytia. Štyridsiatka sa blížila a pozeral som sa po okolí na mojich rovesníkov, či naozaj som to len ja, čo sa necíti taký starý, no ani moji rovesníci mi tak nepripadali. Medzi mojich priateľov a známych patria aj veľmi mladí ľudia pod 20, ale našli by ste tam aj dôchodcov nad 75. Sú to ľudia s ktorými si mám čo povedať a nikdy som ich nemal roztriedených podľa veku. Sú mojimi priateľmi, lebo sa s nimi dobre cítim a si ich vážim. Byť starším nie je teda o tom, koľko má človek rokov, ale o tom ako sa kto cíti a či ho za starého pokladá jeho okolie. Aj mladý človek pôsobí „staro“, ak je unudený, nemá žiadne záujmy a je lenivý pracovať a premýšľať. A naopak. Ak je teda mladosť o pocite, tak musí byť aj o zdraví, lebo zdravie je definované ako stav duševnej a telesnej pohody. A tu prichádzam k tomu bodu, ktorý som spomenul vyššie a prečo si myslím, že mám čo povedať aj iným ľuďom. Napriek tomu, že moja životospráva nebola vždy vzorná, dbal som o to, aby to nebola len ta „zlá“ strava a dodržiaval som určité pravidlá. Dôsledkom toho bolo, že som 20 rokov nemal žiadnu chorobu. Ak vravím žiadnu, tak to myslím doslova, t.j. ani chrípku alebo nádchu. Žiaden človek však nie je nesmrteľný a tento stav zdravia by som skôr pripisoval náhode. Vedel som, že po 40-tke tomu tak nemusí byť, ak niečo so sebou nezačnem robiť. Moji rovesníci mi síce nepripadali starí, ale čoraz viac sa začali u nich objavovať určité zdravotné problémy, označované vo všeobecnosti ako civilizačné ochorenia. Nemienil som čakať na osud a rozhodol som sa so sebou niečo robiť. Ako prvé prišla na paškál moja váha. Ako správny (takmer) 40-tnik som aj ja vlastnil slušnú zásobu rokmi našetreného vlastného sadla a to mi vadilo. Moje články budú teda nielen o tom ako sa zdravo stravovať, ale aj o tom, ako sa dá zdravo a ľahko zbaviť nadbytočných kíl. Myslím si, že to by na úvod, ako moje predstavenie sa, stačilo. Život nie je len o jedení a ani o chudnutí. Je o radosti, šťastí a láske. Sú to abstraktné slová a skrýva sa za nimi váš pocit a predstava. Ak je človek zdravý a cíti sa v pohode, je v živote aj viac radosti, šťastia a lásky - mladosti. Preto spraví každý múdro ak si občas niečo, aj z takejto nezáživnej témy prečíta a ja sa budem zase snažiť, aby som vás nenudil.